Skupina Mikuláša Galandu

„Hľadáme nové formy života a práce, hľadáme nové cesty vedy a techniky, hľadáme cesty do vesmíru. Žijeme v dobe úžasných perspektív, závratného napredovania. Myseľ a činy ľudského génia letia nezadržateľne vpred. Čo bolo včera nové, dnes je už zastaralé. V tomto víre civilizmu, ustavičného pohybu a zmeny nemôžu ostať stáť ani výtvarní umelci. Nemôžu ostať stáť, lebo každá minúta uvažovania a ustrnutia necháva ich ďaleko vzadu za životom, za dobou. A umenie musí byť odrazom doby, odrazom jej hľadania a závratného tempa. Nie je to možné bez hľadania nového výtvarného výrazu a nových výtvarných techník. Úloha nie je ľahká, keď prostriedky, ktorými výtvarník pracuje — štetec a dláto, tužka a rydlo — ostávajú po stáročia nezmenené. Cesty treba hľadať. A neslobodno vyčítať ani experiment a odvahu. Nevieme, koľko rakiet vo svojom poslaní dosiahnuť neuveriteľné výšky spadlo a rozbilo sa. Jednej sa však podarilo stať sa družicou a cesta do vesmíru bola otvorená. Dnes už obletuje druhá a zajtra ich príde celý rad. Nechajme preto odvážnych aj v umení hľadať nové cesty. Z desiatich možno deviati padnú, ale jeden prejde a ukáže nám výraz novej doby, vytvorí jej štýl.

Naše mladé umenie chce ísť týmto smerom. Experimentuje, ale má aj jasný cieľ. Cesta je ešte neschodná, ale mladý zápal a oduševnenie ju musia prebrodiť. Moderné tradície slovenského, českého a svetového umenia sú našou oporou a východiskom. Nadväzujeme predovšetkým na nové prvky výtvarnej formy. Osvojovanie si tejto modernej reči ukazujú aj práce prvej výstavy Skupiny výtvarných M. Galandu. Skupina nezdružuje vyzretých výtvarníkov, ale mladých umelcov, ktorí vo svojom názore kryštalizujú a chcú postupne vytvoriť jednoliaty programový celok. Členovia skupiny sú presvedčení, že umenie XX. storočia musí aj zo stránky formy vyjadrovať storočie, v ktorom žijeme, musí mať nové výrazové prvky, nový, moderný pohľad na život. členovia skupiny v tomto svojom zámere a výtvarnom názore vychádzajú z reality zobrazovanej skutočnosti a sú vo svojej činnosti proti krajným abstraktným výstrelkom. Prostredie skupiny, charakterizované touto jednotou názoru a cieľa, má členom skupiny

Dlhý čas nebolo a ešte stále nie je zvykom, aby výstavou alebo iným kultúrnym činom hlásila k slovu nová umelecká skupina. Súviselo to so zjednodušeným a nesprávne chápaným náhľadom na podstatu a ciele nášho súčasného umenia. Dnes po niekoľkoročnom tápaní, hľadaní i skúsenostiach sa názor na umenie vykryštalizoval. Zdôrazňuje sa požiadavka rozmanitejšieho a pestrejšieho umeleckého života, požiadavka rozvoja umeleckej individuality, snaha po obsiahnutí citovej náplne súčasnosti, ako aj združovanie sa umelecky príbuzných autorov do tvorivých skupín v rámci Zväzu slovenských výtvarných umelcov.

Naša výstava chce verejnosti predstaviť snaženie mladých výtvarníkov, združených v skupine Mikuláša Galandu. Skupina nevznikla len organizačným opatrením. Vznikla z vnútornej potreby navzájom si blízkych výtvarníkov, ktorí sa v procese hľadania vlastného výtvarného výrazu stretli v estetických názoroch na jednej základni. Uvedomele a cieľavedome chceme vo svojej práci nadväzovať na dielo M. Galandu, Ľ. Fullu, M. Bazovského a C. Majerníka, lebo oni predstavujú najlepšie prúdy moderného a pritom hlboko slovenského a ľudského výtvarného umenia. Sme toho názoru, že impresionizmus, prevládajúci ešte stále v našom súčasnom výtvarníctve, netlmočí verne a v plnom rozsahu životné pocity moderného človeka. Sme za umenie pevných a prostých tvarov, aké si vynucuje civilné prostredie dneška a život Pudí atómového veku. Odmietajúc akékoľvek úvahy o hmlistom romantizme či bezduchom abstrakcionizme — chceme hľadať poéziu v zážitkoch, myšlienkach a cítení súčasného človeka, usilujúceho sa o uskutočnenie odvekých ideálov všeľudského šťastia.

Možno naša výstava ešte nie celkom výrazne stelesňuje tieto umelecké zámery. Je to však iba prvý krok. Chceme, aby naša vôľa a ustavičná práca presvedčili v budúcnosti verejnosť, že ideme po správnej ceste a že sme schopní tieto ciele dosiahnuť.“ ³